VECI sú len VECI

Veci prichádzajú a odchádzajú. Aj ľudia prichádzajú a odchádzajú. 

Vlakom. Autom, Autobusom. Lietadlom. Pešo. Na bicykli....

Jedna moja vec odišla, lebo jej asi nebolo u mňa dobre- nabíjačka na foťák aj s baterkou. V prvom okamihu keď som zistila že si veselo ďalej cestuje vo vlaku z ktorého som ja už vystúpila ma prepadla panika. Následne som si dala vnútornú facku (zase raz), lebo veď sú to len "veci". 

Stalo sa, nepotešilo, nenašla sa (zatiaľ), treba sa poučiť a ideme ďalej. 

Našťastie (aj napriek meškaniu vlaku) som stihla rozlúčkové vystúpenie mojej sestry. Celý ten deň som mala pocit že je veľmi dôležité aby som to fotograficky zvečnila. Za ten deň som ho raz stratila (zabudla) a druhý krát odišla už len jeho "duša". 

Klop, klop! Dalo by sa to považovať za znamenie. Dvojité. 

Áno, táto doba je dobou vizuálnou. Čo sme neodfotili/ nenatočili to sa nestalo. Ale nie je vlastne dôležitejšie tú realitu/ prítomnosť/ okamihy vnímať vlastnými očami, ušami, nosom, ústami, a rukami? Je! Teda aspoň ja si to myslím. 

Každopádne ako sa hovorí "všetko zlé je na niečo dobré" a ako aj v živote (aspoň v tom mojom) platí "veci sa dejú pre určitý dôvod", nadišiel čas na spojazdnenie retro (hipster) manuálneho foťáka.

Vo veci vecí odporúčam skvelý film My Stuff (orig.: Tavarataivas), ktorý je sociálnym experimentom jedného mladého Fína (Petri Luukkainen). Ten kladie jednu zásadnú otázku (sebe aj divákom): 

"What are the things you really need in life?"

No za posledný mesiac si ma na druhú stranu našlo mnoho vecí. Niektoré na mňa "prehovorili" a aj napriek tomu že sa (už) snažím nehromadiť veľa zbytočností, tak som sa ich ujala. Niektoré z nich sú mojimi každodennými spoločníkmi/ pomocníkmi, iné len tak na parádu či pre lepší pocit, a niektoré zas na do/vzdelávanie sa. :)

P.S.: v Brne som už nejaký ten Piatok a uvedomila som si, že viac ako akýkoľvek vizuál mi Brno charakterizuje práve vôňa pražených orieškov v cukre v podchode na "Hlavase" (Hlavní nádraží). 

Bez plátenej tašky ani na krok!

 V Brnenských výkladoch som ich videla aj s motívom Malého princa či dielom Alfonsa Muchu! :)

Túto mám z festivalu Svitava pod parou- super Brnenského fesťáku, kde sa dalo okrem iného previezť sa Posvitavským expresom, parným vlakom z 50.rokov :) 

V Kine Scala, ktoré sa nachádza v Brne na Moravskom náměstí sa konal Scala Film Market vrámci ktorého bol aj blšák už nechcených vecí. Práve tam som objavila aj toto tričko ponúkané zdarma! A tak so mnou teraz spí a v lete sa snáď dostane aj von, vďaka milej predošlej majiteľke. Vďaka!:) 

Tieto boty ma očarili na prvý pohľad! Za "pouhých" 100 Kč a úplne nové ešte s pôvodnými visačkami! Nosia sa super. Nielenže pridávajú centimetre, no sú aj prostriedkom vhodným na sebaobranu. Teda aspoň mám ten pocit. :D Koniec koncov moje meno som nedostala len tak pre nič za nič. Ešte tak vedieť niekoho spacifikovať ako Linda Veszprémi! :D

Odkedy som v Brne tak si kupujem potraviny aké chcem a stravujem sa tak ako chcem- momentálne bez mäsa (99% času), teda vegetariánsky. Niekedy vegánsky. Baví ma to, chutí mi to a cítim sa lepšie. Objavujem veci, o ktorých som ani netušila (napr. datlový sirup), skúšam recepty a varím čo je neuveriteľné! :D A prekvapivo ma to aj baví. Na fotke len výber zopár vecí, viac asi v extra poste.

Sekáče! Ale ich tu je! Celkovo podľa mňa viac ako na Slovensku. Zatiaľ je celkom úspech že som vošla len do jedného a síce výber celkovo nič moc, ale bolo tam toto sako! Perfiš :)

Ozaj, a odkedy som tu konečne sa môžem viac venovať predajuči výmene na Vinted (kedysi Votoč vohoz). Je to easy a nakupovať/ predávať/ vymieňať sa dá v sychravom jesennom počasí aj z pohodlia domova. Keby dačo môj profil s vecami nájdete TU. :)

Tento rolák je potvrdením že sila myšlienok funguje. Bol jeden z prvých sychravých dní a ja som si v duchu hovorila že by sa mi zišiel rolák. Čierny. Aj keď ako dieťa som roláky samozrejme nenávidela, asi ako všetky deti. A čuduj sa svete tento som objavila a stál ma 30 Kč, teda jedno euro a kúsok. 

A že kde? V Šupligu!

Šuplig je charizmatický obchodík s dobročinnou filozofiou. Veci pochádzajú od darcov (ktokoľvek môže priniesť už nepotrebné veci, či už sú to knihy, veci do domácnosti, alebo oblečko) a výťažok z predaja putuje na Ligu lidských práv. :)

V Šupligu som si ulovila aj dve pohľadnice. Jedna už poputovala do ďalekého (severného) sveta a tá druhá je na fotke. Je to asi jedna z najrozkošnejších pohľadníc aké som zatiaľ videla. :) 

Tretí a azda najlepší úlovok v Šupligu bola táto kniha z roku 1990. Pôvodom český titul od manželov Červených bol v tej dobe naozaj jedinečný. V súčasnosti o 26 rokov neskôr by sme na policiach kníhkupectiev v SR a ČR našli nekonečno kníh na túto tému, no vtedy? Vtedy to muselo byť wau! Totálna pecka a rozruch a búrlivé diskusie. Aspoň tak si to predstavujem. :D

Inak pecková bola aj cena, "pouhých" 10 Kč. :)

Kráčam si tak po ulici uprostred noci s pár ďalšími ľuďmi a zrazu táto kniha! Ležala tam úplne sama a už jej začínala byť zima a ani mrholenie jej nerobilo príliš dobre. Tak som ju zachránila a teraz je u mňa. Sľubujem že tak ako som ju niekde našla tak ju aj pošlem neskôr ďalej do sveta. Možno ju nechám v niektorej búdke projektu Ďakujem sused. :)

Medzičasom sa u mňa priebežne premieľajú aj najrôznejšie letáčiky o akciách. Jednoducho v tom musím mať prehľad! Koniec- koncov, doma ma prezývajú "kultúrny referent". :D

Divadlo, kino, koncerty, výstavy...ou jes...that´s my life.

Lebo VECI sú VECI, a tie sa dajú ľahko zabudnúť, stratiť, nájsť, požičať, kúpiť...pominuteľnosť.

Ale to nehmotné, to čo v nás vyvoláva zimomriavky, príjemné či nepríjemné pocity...to je ešte len zázrak! A aký...nadčasový. :)

P.S.: Collect moments, not things

P.S.2: Vianočná estráda je tu "co by dup". Tento rok budem opätovne všetkých vyzývať nech si nerobia starosti s hmotnými vecami. Výnimkami sú jedlo (vegetariánske) a pivo. Ostatné len vo forme zážitkovej, či už to bude objatie, letenky na známe/ neznáme miesto, lístky do divadla, na koncert, či na festival. Ja len že aj tak sa dá vyhnúť ne-hromadeniu nepotrebných vecí- výzvou pred oslavou materializmu, ktorá hádam nemá obdoby.

Stay in peace! 

L.

all photos by me, just first one by my parents (Christmas 2002/ 2003)