...A ŽILI ŠŤASTNE TU A TERAZ!

...úvaha o obyčajne neobyčajnej láske, šťastí a vôbec...

úvah, myšlienok, klišé, a všetkého možného o vyššie spomenutých existuje mnoho, tak prečo sa tiež nezamyslieť?

čo je šťastie? 

a čo je láska? 

existuje milión alebo aj nekonečno odpovedí. definície? poučky? všetko sa rozletí na malé kúsky, vesmír sa zastaví, alebo sa práve začne točiť až príliš. až tak že z toho človek spadne z bicykla do krovia či na betón. keď príde tá chvíľa, tak všetko ostatné na svete je zrazu irelevantné. 

a mohlo by to trvať do nekonečna (a ešte ďalej)...

šťastie je podľa mňa nastavenie mysle. nemyslím, že jeho binárnou opozíciou v pravom zmysle slova je smola. v poslednom čase sa mi darí nastavovať sa takmer výlučne pozitívne. samozrejme sú občas aj dni kedy to zdanlivo nejde (no za to si môžem sama). vtedy to vyzerá tak, že v hlave si tvorím sled "negatívnych" udalostí a výsledok je ba priam katastrofálny. ale to sú ojedinelé prípady...

každopádne to chce ešte veľa "tréningu".
pozitívne myslenie je podľa mňa do veľkej miery sila zvyku tak ako separovanie odpadu. zo začiatku sa človeku nechce a hovorí si "veď to tí smetiari aj tak všetko pomiešajú" alebo "veď aj tak je veľa ľudí, ktorí neseparujú". potom príde duševná facka a uvedomenie si faktu že to má význam a ide sa do toho. naplno. a potom to už ide ľahko a pri pomyslení na miešanie odpadu sa žalúdok obracia a prst klepká po čele. 

myšlienky by sa tiež mali separovať.
tie zlé a negatívne vhadzujeme do koša, ktorý pravidelne vynášame, aby tam netrčali príliš dlho a nezačali hniť. tie dobré a pozitívne posielame do rôznych iných košov a recyklujeme podľa potreby. snažíme sa sústrediť ich na niečo zmysluplné, na niečo čomu veríme a čo pomôže a nie ublíži. 

každý to má inak. každý vo finále "vyseparuje" niečo iné a v inom poradí.
je to proces a je prevažne na nás ako si ho naorganizujeme.

aj keď sme vedení k tomu porovnávať a byť porovnávaní v poslednom čase si uvedomujem že je to vo veľa ohľadoch úplne na nič. veď ako je vôbec možné porovnávať dve úplne odlišné osoby? aj keby sa narodili v tom istom roku, mesiaci, dni, na tej istej ulici a chodili do tej istej školy aj tak nebudú totožné. áno, porovnávanie môže byť pre niekoho motivačné, ale môže aj dehonestovať a to už nie je dobre. každý sme jedinečná bytosť a to je práve fascinujúce. aspoň pre mňa. takže je vlastne úplne v poriadku pokiaľ si každý žije tak ako chce, organizuje si svoje "priečinky" a upratuje si v svojej makovičke. všetko samozrejme vrámci možností a schopností.

nie som nejak extra zaťažená na citáty ale jeden sa mi v poslednej dobe veľmi zapáčil.

“follow your heart but take your brain with you.” 
(Alfred Adler)

napokon, srdce a mozog boli leitmotívom aj Európskej noci výskumníkov, ktorá  sa pred pár dňami konala, takže niečo na tom predsa len asi bude. 

 každopádne sme v neustálom pohybe a je dôležité sa hýbať. vpred. stále v pohybe, tak ako naše srdcia a mozgy. každý jeden deň sa môže zmeniť jeden až nekonečno okamžikov. a to je dobre.

all photos from FB page Recykliteratura, the project of short absurdly anecdotes made by combining old photos and short texts found in books and magazines 

PS.: tento príspevok sa skôr zamýšľa, lebo aj to občas treba. nehľadá jednoznačné odpovede a už vôbec si  nekladie jednoznačné otázky.

stay with peace & love

L.